Molier –
Lakomec
Literárny druh:
dráma
Žáner: divadelná hra - komédia
Kompozícia: Hra sa clení na 5 dejstiev, pri com sa každé clení na niekolko výstupov.
Téma: Život lakomého úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze, pri com šetrí nielen na svojom služobníctve, ale aj na svojich detoch.
Idea: Láska napokon zvítazí nad všetkým; lakomého cloveka môžu k cinom posunút iba peniaze.
Postavy:
Harpagon – Kleantov a Elizin otec zalúbený do Mariany
Kleant – Harpagonov syn, Marianin milý
Eliza – Harpagonova dcéra, Valérova milá
Valér – Anzelmov syn, Elizin milý
Mariana – Kleantova milá, Harpagonova vyvolená
Anzelm – Valérov a Marianin otec
Frozína – dohadzovacka
Jakub – Harpagonov kuchár a kociš
Šidlo – Kleantov sluha
Pani Klaudia – Harpagonova slúžka
Ovsík, Trieska – Harpagonovi lokaji
Policajný komisár a jeho pisár
Dej:
Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožiciavaním penazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko: vztah k vlastným detom, k služobníctvu i osobný vztah k citovému životu.
Jeho dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šlachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobit jeho vôli, no miluje chudobnú dievcinu Marianu. Tú si však chce vziat jeho otec Harpagon. Svojho syna Kleanta chce oženit s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydat bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháca Anzelma. Dohadzovacka Frozína presvedcí Harpagona o tom, že sobáš s Marianou bude prenho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj pácia starší muži. Frozína takisto presviedca Marianu o tom, že jej starý ženích coskoro i tak umrie a ona ostane bohatou vdovou. Harpagon pozve hostí na veceru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženit, co je hlavnou podstatou tejto hostiny. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahnevá. Napokon sa Kleant prizná otcovi že miluje Marianu. Harpagon však trvá na tom, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Kleantovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze, po com chce dat neštastný Harpagon všetkých vrátane seba obesit, ak ukradnuté peniaze nenájde. Po ubezpecení Harpagona, že skrinka s jeho priatelmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmove deti dá súhlas na ich svadby s Kleantom a Elizou. Je to najmä preto, že svadby budú na Anzelmove náklady. Takto sa hra Lakomec koncí...
Žáner: divadelná hra - komédia
Kompozícia: Hra sa clení na 5 dejstiev, pri com sa každé clení na niekolko výstupov.
Téma: Život lakomého úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze, pri com šetrí nielen na svojom služobníctve, ale aj na svojich detoch.
Idea: Láska napokon zvítazí nad všetkým; lakomého cloveka môžu k cinom posunút iba peniaze.
Postavy:
Harpagon – Kleantov a Elizin otec zalúbený do Mariany
Kleant – Harpagonov syn, Marianin milý
Eliza – Harpagonova dcéra, Valérova milá
Valér – Anzelmov syn, Elizin milý
Mariana – Kleantova milá, Harpagonova vyvolená
Anzelm – Valérov a Marianin otec
Frozína – dohadzovacka
Jakub – Harpagonov kuchár a kociš
Šidlo – Kleantov sluha
Pani Klaudia – Harpagonova slúžka
Ovsík, Trieska – Harpagonovi lokaji
Policajný komisár a jeho pisár
Dej:
Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožiciavaním penazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko: vztah k vlastným detom, k služobníctvu i osobný vztah k citovému životu.
Jeho dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šlachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobit jeho vôli, no miluje chudobnú dievcinu Marianu. Tú si však chce vziat jeho otec Harpagon. Svojho syna Kleanta chce oženit s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydat bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháca Anzelma. Dohadzovacka Frozína presvedcí Harpagona o tom, že sobáš s Marianou bude prenho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj pácia starší muži. Frozína takisto presviedca Marianu o tom, že jej starý ženích coskoro i tak umrie a ona ostane bohatou vdovou. Harpagon pozve hostí na veceru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženit, co je hlavnou podstatou tejto hostiny. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahnevá. Napokon sa Kleant prizná otcovi že miluje Marianu. Harpagon však trvá na tom, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Kleantovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze, po com chce dat neštastný Harpagon všetkých vrátane seba obesit, ak ukradnuté peniaze nenájde. Po ubezpecení Harpagona, že skrinka s jeho priatelmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmove deti dá súhlas na ich svadby s Kleantom a Elizou. Je to najmä preto, že svadby budú na Anzelmove náklady. Takto sa hra Lakomec koncí...
Autor : Alexander Sergejevič Puškin
Názov diela : Kapitánova dcéra
Literárny druh : Epika
Literárny útvar : Historická román / novela
Téma : Spravodlivý boj ľudu za slobodu v Rusku
Hlavná myšlienka : Autor sa zaoberá históriou Ruska, otázkami spravodlivosti a krivdy, slobody a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti. Jeho sympatie sú na strane ľudu a jeho spravodlivého boja za slobodu.
Časopriestor : 18 .storočie , Rusko
Hlavné postavy :
Peter Andrejič Griňov – Hlavná postava (zároveň rozprávač) , mladý šľachtic , statočný a rozumný
Andrej Petrovič Griňov- Petrov otec , Šľachtic
Avdoťja Vasilievna- Petrova matka
Saveľjič- Griňov sluha , verný a dobrácky starec
Alexej Ivanyč Švabrin – seržant v Belogorskej pevnosti bývalý vojak. Žiarli na lásku medzi Petrom a Mašou, pretože ona ho odmietla. Chce sa pomstiť Petrovi. Je skúsený, smelý, ale hrubý.
Ivan Kuzmič Mironov – veliteľ Belogorskej pevnosti ,Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý.
Vasilisa Jegorovna- veliteľova žena , k Petrovi sa správala ako ku vlastnému synovi
Mária Ivanovna - Kapitánova dcéra , plachá, rozumná a citlivá dievčina, zamilovaná do Petra .
Pugačov – Hlavný hrdina , vodca povstania , chcel sa stať cárom
Dejová línia :
Na príkaz svojho otca je poslaný Peter Andrejevič Griňov z bohatej rodiny, slúžiť na vojnu, do pevnosti Orenburg. Cestou do pevnosti sú však nútení prenocovať v hostinci. Zachráni ich jeden tulák, ktorému sa potom Peter odmení svojím kožuchom. Na druhý deň sa vyberú do pevnosti. Kapitán pevnosti je starý generál Ivan Kuznič, ktorý jej aj velí. Žije tu spolu so svojou ženou Vasilisou Jegorovnou a dcérou Máriou Ivanovnou. Peter Andrejevič Griňov zdieľa izbu spolu s Alexejom Ivanovičom. Peter Andrejevič sa začína zaujímať o dcéru Ivana Kuzniča. Alexej Ivanovič mu ju vykresľuje ako zlú, namyslenú a hlúpu, pretože ju žiadal o ruku, ale ona ho odmietla. Keď sa Peter Andrejevič Griňov zoznámi s Máriou Ivanovnou a spozná ju, zaľúbia sa jeden do druhého. Neskôr požiada Peter Máriu o ruku a ona súhlasí. Keď sa túto správu dozvie Alexej Ivanovič, nahnevá sa a vyzve Petra na súboj. Ten výzvu príjme. V súboji sa zraní.
Neskôr sa do pevnosti dostane správa, že Pugačovovi – zbojníkovi, sa podarilo vyvolať vzburu a spolu so svojou bandou zbojníkov a trestancov už zničil niekoľko pevnosti, pozabíjal veľa ľudí a vylúpil čo sa dalo. Tomuto prepadu sa nevyhne ani pevnosť Orenburg, na ktorej slúži Peter. Keď sa stretne Peter Andrejevič s Pugačovom, zistí, že je to tulák, ktorému daroval kožuch, keď išiel prvýkrát do pevnosti. Keď si aj Pugačov spomenul, kto je Peter Andrejevič, daroval mu milosť, hoci neposlúchol jeho príkaz a nepridal sa k nemu. Pôvodne chce ísť síce preč aj so svojou Máriou, lenže ona ochorie a tak je nútený odísť spolu so svojim verným sluhom Saveľjičom do druhej pevnosti v Belgorsku. Aj túto pevnosť začnú obliehať zbojníci. Petrovi sa však podarí uniknúť a zachrániť Máriu z Orenburgu. Cestou späť je však zadržaný a zavretý do väzenia, z podozrenia, že Pugačovov spojenec. Mária vyhľadá jeho rodičov a tí jej pomôžu zachrániť Petra Andrejeviča.
Salinger
– Kto chytá v žite.
Literárny druh : epika
Literárny útvar : psychologický román
Téma : pocity mladého chlapca, ktorý je sklamaný konzumným svetom dospelých a snaží sa pred ním ochrániť svoju mladšiu sestru
Miesto a čas deja : Pencey (Pensylvánia), New York po roku 1945, dej sa odohráva v rozpätí troch dní
Postavy :
Holden Caulfield – má 17 rokov ( v čase odohrávania sa deja 16 ), je citlivý ale zároveň aj drsný, plný paradoxov, fajčí, pije, s nikým si nerozumie, iba s Phoebe, klamár, všetko ho ubíja a zo všetkého je mu smutno
Phoebe Caulfieldová – má 10 rokov, Holdenova mladšia sestra, inteligentná, je ešte dieťa a preto nie je poznačená konzumnou spoločnosťou a Holden sa ju pred ňou snaží chrániť, váži si jej čistotu
Jane Gallagherová – Holdenova láska, síce v diele nevystupuje ale Holden ju často spomína, myslí na ňu a viackrát sa s ňou chce stretnúť, chodili spolu
Sally Hayesová – Holdenova kamarátka
Stradlater, Robert Ackley – Holdenovi spolužiaci z Pencey
pán Spencer, pán Antolini – Holdenovi profesori
- dielo je napísané v prvej osobe, rozprávačom deja je Holden
- vyjadruje sklamanie z konzumnej americkej spoločnosti, porovnáva skazený svet dospelých s nevinným a čistým svetom detí
Dej : Začína sa Holdenovým rozprávaním o sobote, keď opustil strednú školu v Pencey. Vyhodili ho odtiaľ, pretože prepadol zo štyroch vyučovacích predmetov. Mal odísť až v stredu, ale pohádal sa so svojim spolubývajúcim Stradlaterom kvôli Jane a rozhodol sa, že odíde skôr. Prišiel do New Yorku, ale nechcel sa stretnúť so svojimi rodičmi a preto sa ubytoval v hoteli na opačnom konci mesta a rozhodol sa tu bývať až do stredy. Večer tu stretol pasáka a keďže bol príliš unavený na to, aby sa s ním hádal, nedokázal odmietnuť ani prostitútku, ktorú mu poslal na izbu. Jej služby však nevyužil ale aj napriek tomu jej musel zaplatiť.
Na druhý deň si dal rande so Sally ale pohádal sa s ňou, pretože ho nedokázala pochopiť, a tak od nej odišiel. Večer sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestričku Phoebe a dá jej platňu, o ktorej si myslel, že by ju mohla potešiť. Platňu cestou rozbil keď sa pošmykol na ľade, ale Phoebe sa rozhodla nechať si úlomky a povedala, že ich zbiera.
Keď prišiel domov, rodičia tam neboli a tak sa mohol so sestrou nerušene porozprávať. Tá vycítila, že ho zase vyhodili zo školy a vyčítala mu to. Povedala mu, že nič nemá rád a on jej povie o svojom sne.
„Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka? Tak ja by som chcel...“
„To má byť Keď raz človek v žite stretne človeka!“
„Myslel som, že je to Keď raz človek v žite chytí človeka. Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“
Potom sa rozhodne zavolať svojmu bývalému profesorovi, pánovi Antolinimu. Ten mu povie, že môže prísť na návštevu aj ihneď a ostať tam tak dlho, ako bude potrebovať. Domov nečakane prídu rodičia a preto Holden musí odísť tak, aby ho nevideli. Holden príde k Antoliniovcom a prespí u nich, ale nadránom sa zobudí na to, že ho niekto hladká po hlave. Zľakne sa a keď zistí, že je to pán Antolini, rozhodne sa okamžite odísť pod zámienkou, že si musí ísť po kufre na stanicu.
Holden sa rozhodol, že odíde niekde na západ a začne tam zarábať, ale chcel sa ešte rozlúčiť s Phoebe a tak jej v škole nechal odkaz. Keď prišla na dohodnuté miesto, doniesla so sebou kufor, pretože chce odísť s ním, čo jej Holden pravdaže nechcel dovoliť. Phoebe sa na neho znova urazila a preto jej nakoniec sľúbil, že nikam nepôjde. V závere sa dozvedáme, že toto všetko Holden rozpráva s ročným odstupom.
Idea : oplatí sa žiť pre dobro niekoho iného
Literárny útvar : psychologický román
Téma : pocity mladého chlapca, ktorý je sklamaný konzumným svetom dospelých a snaží sa pred ním ochrániť svoju mladšiu sestru
Miesto a čas deja : Pencey (Pensylvánia), New York po roku 1945, dej sa odohráva v rozpätí troch dní
Postavy :
Holden Caulfield – má 17 rokov ( v čase odohrávania sa deja 16 ), je citlivý ale zároveň aj drsný, plný paradoxov, fajčí, pije, s nikým si nerozumie, iba s Phoebe, klamár, všetko ho ubíja a zo všetkého je mu smutno
Phoebe Caulfieldová – má 10 rokov, Holdenova mladšia sestra, inteligentná, je ešte dieťa a preto nie je poznačená konzumnou spoločnosťou a Holden sa ju pred ňou snaží chrániť, váži si jej čistotu
Jane Gallagherová – Holdenova láska, síce v diele nevystupuje ale Holden ju často spomína, myslí na ňu a viackrát sa s ňou chce stretnúť, chodili spolu
Sally Hayesová – Holdenova kamarátka
Stradlater, Robert Ackley – Holdenovi spolužiaci z Pencey
pán Spencer, pán Antolini – Holdenovi profesori
- dielo je napísané v prvej osobe, rozprávačom deja je Holden
- vyjadruje sklamanie z konzumnej americkej spoločnosti, porovnáva skazený svet dospelých s nevinným a čistým svetom detí
Dej : Začína sa Holdenovým rozprávaním o sobote, keď opustil strednú školu v Pencey. Vyhodili ho odtiaľ, pretože prepadol zo štyroch vyučovacích predmetov. Mal odísť až v stredu, ale pohádal sa so svojim spolubývajúcim Stradlaterom kvôli Jane a rozhodol sa, že odíde skôr. Prišiel do New Yorku, ale nechcel sa stretnúť so svojimi rodičmi a preto sa ubytoval v hoteli na opačnom konci mesta a rozhodol sa tu bývať až do stredy. Večer tu stretol pasáka a keďže bol príliš unavený na to, aby sa s ním hádal, nedokázal odmietnuť ani prostitútku, ktorú mu poslal na izbu. Jej služby však nevyužil ale aj napriek tomu jej musel zaplatiť.
Na druhý deň si dal rande so Sally ale pohádal sa s ňou, pretože ho nedokázala pochopiť, a tak od nej odišiel. Večer sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestričku Phoebe a dá jej platňu, o ktorej si myslel, že by ju mohla potešiť. Platňu cestou rozbil keď sa pošmykol na ľade, ale Phoebe sa rozhodla nechať si úlomky a povedala, že ich zbiera.
Keď prišiel domov, rodičia tam neboli a tak sa mohol so sestrou nerušene porozprávať. Tá vycítila, že ho zase vyhodili zo školy a vyčítala mu to. Povedala mu, že nič nemá rád a on jej povie o svojom sne.
„Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka? Tak ja by som chcel...“
„To má byť Keď raz človek v žite stretne človeka!“
„Myslel som, že je to Keď raz človek v žite chytí človeka. Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“
Potom sa rozhodne zavolať svojmu bývalému profesorovi, pánovi Antolinimu. Ten mu povie, že môže prísť na návštevu aj ihneď a ostať tam tak dlho, ako bude potrebovať. Domov nečakane prídu rodičia a preto Holden musí odísť tak, aby ho nevideli. Holden príde k Antoliniovcom a prespí u nich, ale nadránom sa zobudí na to, že ho niekto hladká po hlave. Zľakne sa a keď zistí, že je to pán Antolini, rozhodne sa okamžite odísť pod zámienkou, že si musí ísť po kufre na stanicu.
Holden sa rozhodol, že odíde niekde na západ a začne tam zarábať, ale chcel sa ešte rozlúčiť s Phoebe a tak jej v škole nechal odkaz. Keď prišla na dohodnuté miesto, doniesla so sebou kufor, pretože chce odísť s ním, čo jej Holden pravdaže nechcel dovoliť. Phoebe sa na neho znova urazila a preto jej nakoniec sľúbil, že nikam nepôjde. V závere sa dozvedáme, že toto všetko Holden rozpráva s ročným odstupom.
Idea : oplatí sa žiť pre dobro niekoho iného
M.Kukučín – Dom v stráni
Útvar (žáner): spoločenský
román
Prostredie: dej sa odohráva v Dalmácii na ostrove Brač v dedine Selce, kde autor pôsobil ako lekár.
Námet: zobrazuje tu život spoločnosti v autorovej súčasnosti počas jedného roka, koncom 19. stor.
Dominantné témy:
1.) zobrazenie kolobehu života, tzn. každodenný život človeka; aj láska a smrť
2.) láska 2 mladých ľudí, Nika a Katici, ich predstavy o živote, ktoré narážajú na tvrdú realitu spoločenských rozdielov
3.) smrť Mateho Beraca v zime, ktorá symbolizuje:
Ø pominuteľnosť všetkých starostí ale i radostí človeka
Ø zánik patriarchálneho zriadenia
Ø ľudské zmierenie postáv, pretože v atmosfére okolo umierajúceho Mateho, jeho najobľúbenejšia ale aj najspurnejšia (panovačná, tvrdohlavá) dcéra sa stáva pokornejšou a prijíma lásku najprv odmietnutého Paška.
Konflikt:
§ spoločenský: je založený na obraze nezmazateľných rozdielov medzi statkármi (šora Anzula Dubčicová a Niko) a tažacmi (sedliakmi; Mate Berac a Katica).
§ ľudský: dochádza medzi Matem a Anzulou, ktorí sa dohodnú, že nebudú zasahovať do sociálne nerovného vzťahu svojich detí, kým sa neukáže, že medzi mladými niet trvalej lásky.
Þ, že v realistickom románe:
Ø je rozmanité prostredie
Ø postavy z ľudu
Ø zvyky, tance, odev
Ø jazyk (chorvátske mená, slová z chorvátčiny)
Forma: z literárnych foriem auto
Prostredie: dej sa odohráva v Dalmácii na ostrove Brač v dedine Selce, kde autor pôsobil ako lekár.
Námet: zobrazuje tu život spoločnosti v autorovej súčasnosti počas jedného roka, koncom 19. stor.
Dominantné témy:
1.) zobrazenie kolobehu života, tzn. každodenný život človeka; aj láska a smrť
2.) láska 2 mladých ľudí, Nika a Katici, ich predstavy o živote, ktoré narážajú na tvrdú realitu spoločenských rozdielov
3.) smrť Mateho Beraca v zime, ktorá symbolizuje:
Ø pominuteľnosť všetkých starostí ale i radostí človeka
Ø zánik patriarchálneho zriadenia
Ø ľudské zmierenie postáv, pretože v atmosfére okolo umierajúceho Mateho, jeho najobľúbenejšia ale aj najspurnejšia (panovačná, tvrdohlavá) dcéra sa stáva pokornejšou a prijíma lásku najprv odmietnutého Paška.
Konflikt:
§ spoločenský: je založený na obraze nezmazateľných rozdielov medzi statkármi (šora Anzula Dubčicová a Niko) a tažacmi (sedliakmi; Mate Berac a Katica).
§ ľudský: dochádza medzi Matem a Anzulou, ktorí sa dohodnú, že nebudú zasahovať do sociálne nerovného vzťahu svojich detí, kým sa neukáže, že medzi mladými niet trvalej lásky.
Þ, že v realistickom románe:
Ø je rozmanité prostredie
Ø postavy z ľudu
Ø zvyky, tance, odev
Ø jazyk (chorvátske mená, slová z chorvátčiny)
Forma: z literárnych foriem auto
Ø retrospektívne
rozprávanie - napr.: spomína tu minulosť Mateho i Anzuli
Ø využíva opis v úvode kapitol, napr.: opisuje hody, príbytky i postavy
Ø okrem dialógu využíva aj vnútorný monológ
Ø jazykové prostriedky z chorvátčiny, opisuje tu krajové zvyky, stolovanie, dobové tance, módu atď.
Kompozícia: román sa skladá z 18. kapitol, dejová línia sa rozvíja v nasledovných etapách:
1.) zaľúbenie
2.) prehĺbenie vzťahu - Niko sa zaujíma o Katicin ľud
3.) vytriezvenie - Dorica sa vracia domov
4.) roztržka
5.) zmierenie
Riešenie konfliktov:
V závere románu sa pri posteli smrteľne chorého Mateho stretávajú všetci zainteresovaní na deji. Pohnevaní sa zmierujú a rozuzľujú sa vzťahy. Þ, že tu dochádza k ľudskému zmiereniu, lebo každý si zoberie partnera zo svojho stavu, tzn., že sociálne nerovný vzťah zemana a sedliačky sa prirodzene rozpadne, v duchu spoločenských tradícií. K spoločenskému zmiereniu však nedochádza, pretože spoločenská harmónia medzi težacmi a statkármi nebola, podľa autora, v tých časoch ešte možná, čím autor zvýraznil v románe aj hlavnú myšlienku, že spoločenské vrstvy sa mali navzájom rešpektovať, ale ich miešanie nevedie k šťastiu.
Ø využíva opis v úvode kapitol, napr.: opisuje hody, príbytky i postavy
Ø okrem dialógu využíva aj vnútorný monológ
Ø jazykové prostriedky z chorvátčiny, opisuje tu krajové zvyky, stolovanie, dobové tance, módu atď.
Kompozícia: román sa skladá z 18. kapitol, dejová línia sa rozvíja v nasledovných etapách:
1.) zaľúbenie
2.) prehĺbenie vzťahu - Niko sa zaujíma o Katicin ľud
3.) vytriezvenie - Dorica sa vracia domov
4.) roztržka
5.) zmierenie
Riešenie konfliktov:
V závere románu sa pri posteli smrteľne chorého Mateho stretávajú všetci zainteresovaní na deji. Pohnevaní sa zmierujú a rozuzľujú sa vzťahy. Þ, že tu dochádza k ľudskému zmiereniu, lebo každý si zoberie partnera zo svojho stavu, tzn., že sociálne nerovný vzťah zemana a sedliačky sa prirodzene rozpadne, v duchu spoločenských tradícií. K spoločenskému zmiereniu však nedochádza, pretože spoločenská harmónia medzi težacmi a statkármi nebola, podľa autora, v tých časoch ešte možná, čím autor zvýraznil v románe aj hlavnú myšlienku, že spoločenské vrstvy sa mali navzájom rešpektovať, ale ich miešanie nevedie k šťastiu.
Lasica, SAtinský – SOIREE
Dielo Satinský, Lasica a Vy je Soiree, v ktorom
rozoberajú banálne životné situácie, ktoré sa posunú až do absurdna .
Takýmto humorom sú obaja autori veľmi známi. Je to opísana premiéra
v divadle na Korze 17.Februára 1968, kde účinkovali Zora Kolínska , Ivan
krajíček , Milan Lasica Július Satinský a orchester Petra Smékala.
V tejto práci sa zamerám na obsah tohto diela, ktorý ma zaujal svojim humorom, ktorým to autori písali. No jednu časť som venoval aj stručným opisom autorov.
1. Rozbor
pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8. januára 1998 A. Galádom a A. Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky. Vyznamenaný Medailou Za zásluhy in memoriam (2003).
1.2. Charakteristika diela
Dielo Lasica Satinský a vy je rozdelené do dvoch častí.
Prvá časť je dialóg o rôznych životných situáciách Medzi Satinským a Lasicom. Je rozdelená, na dve dejstvá. Pred začatím každého dejstva, no aj počas rozhovoru vyjde na scénu Zora Kolinská a zarecituje Báseň od Tomáša Janovica. Prvé dejstvo má tri výstupy, druhé dejstvo má dva výstupy. Druhá časť tohoto diela Opisuje Hamleta v prevedeni Lasicu a Satinského. Lasica ,Satinsky a vi je humorné dielo, ktoré je písané ako rozhovor medzi dvoma postavami, ktoré rozoberajú obyčajné veci. Dôležité je pochopiť tú iróniu u autorou, vďaka ktorej je to dielo humorné.
1.3. Obsah
Dielo sa odohráva na divadelnej scéne. Najprv príde na javisko Zora Kolínská a pozdraví divákov a taktiež predstaví qarteto. Qarteto začalo hrať, no v zapätí prestalo. Nastala indispozícia Júliusa Satinského, ktorému sa začalo čkať. Zora Kolinská sa ospravedlní. Začnú hrať od znova, no nejde to. Milan Lasica sa ozve, že takto nemôže hrať. Podíde k panej a začne jej hrať do uška „prší, prší “,no dal tam iný text. Satinský sa ospravedlní za svoje čkanie. Tak začína medzi nimi dvoma dialóg.
Dialóg začal tým že si musia dávať pred publikom pozor ako sa tvária. Lasica povie, že podľa tváre dokáže zistiť aj meno človeka. Vyskúšajú to na jednej panej, no nepodarilo sa im to. Tak sa začali baviť o tom, ktorý z nich je chudák. Potom o ich rodičoch cez umelcov, až k tomu že pán Lasica vyzerá ako mechanik. Došli k tomu, že Milan Lasica sa dokáže tváriť tak ako chce. Začali rozoberať ich detstvo. Tak ich prerušila Zora Kolinská a začalo sa hrať. Zora Kolinská ešte raz privítala, pozdravila obecenstvo. Začala recitovať báseň od Tomáša Janovica. Vošiel na scénu Satinský a povedal Lasicovi, že si vzadu skúšal pretvarovanie. Dohodli sa na pokuse, že Lasica dá Satinskému za ucho a, že kto sa ako bude tváriť. Neskôr kopne Lasica Satinského do zatku. Začali sa rozprávať o živote a Satinský závidí Lasicovi život, no Lasica zasa ľutuje život Satinského. Aj keď správne by to malo byt naopak. Po rozhovore začnú spievať. Príde na scénu Zora Kolinská a povie Báseň o láske. Spoza bielej opony vyjde Július Satinský s náušnicami. Začne vítať hostí a privíta aj Lasicu. Ten príde a spieva. Opona sa zavrie a hostia majú prestávku. Po prestávke vyjde opäť Zora Kolinská a začne báseň vetou „ ako vieme všetky cesty odjakživa vedú do Ríma...“ Satinský privádza na javisko Lasicu. Začnú sa rozprávať o tom ako Lasica po prečítaní novín sa nevrátil domov a žil na ulici. Neskôr sa začnú baviť o zamestnaní. Vlastne kde Satinský pracuje. Zistili, že je inšpektor. Tak otázku o zamestnaný dal aj Satinský Lasicovi. Tak začali rozhovor tak, akoby Satinský niečo od Lasicu chcel zistiť. Akoby ho vypočúval. Prešli tému kino, divadlo a zastavili sa pri hre s názvom Piková dáma. Keď dokončili „vypočúvanie“, ktoré aj tak nikam neviedlo, začali sa rozprávať o Shakespearovi. Vyšla Zora Kolinská a začala rozprávať ďalšiu báseň ,no už v novom kostýme.
V tretej časti s názvom Hamlet, Satinský a Lasica Začali hrať Hamleta vo svojom prevedení. No skoro všetko v tej hre je prekrútené, pomýlené, či až vymyslené v porovnaní s pravým Hamletom. No je to, ako všetko v tejto knižke uhrané do Komédie. Po skončení Hamleta sa herci opäť dostanú k pretvarovaniu. No s tým že Satinský sa to naučil. Lasica zakončil predstavenie týmito slovami : „ Divadlo- to je jedine miesto kde to pretvarovanie ma aký taký zmysel. Tak vyjde Zora Kolinská a naposledy. Rozlúči sa z divákmi .Herci a muzikanti sa klaňajú, obecenstvo tlieska a potom odchádzajú domou .
1.4. Jazyk
Dielo sa zakladá na dialógoch medzi postavami, je použitý bežný, každodenný, hovoroví jazyk. Preto repliky postáv obsahujú bežné, hovorové slová. Keďže toto dielo je písane ako rozhovor, v ktorom herci rozprávajú o všetkom možnom tak autori nechávajú na čitateľovi aby si spravil vlastný názor na všetko. Rozhovory sú písane tučným písmom. Nepodstatne veci alebo opísanie diania na pódiu sú písane normálnym písmom. V diele sa nachádza Zopár Básní od Tomáša Janovica, ktoré recitovala Zora Kolinská.
Záver
Na záver by som chcel podotknúť, že kniha Satinský Lasica a Vy sa mi zapáčila vďaka svojmu humoru. Myslím si, že aj to bolo jej hlavnou úlohou. Či už ako divadelná inscenácia alebo toto spracovanie v knihe. Niektoré témy, čo tam rozoberali boli zaujímavé a poučné. Páčilo sa mi s akých stránok sa dá pozerať na životný štýl či samý život. Som rád, že som si mohol tú knihu prečítať.
V tejto práci sa zamerám na obsah tohto diela, ktorý ma zaujal svojim humorom, ktorým to autori písali. No jednu časť som venoval aj stručným opisom autorov.
1. Rozbor
pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8. januára 1998 A. Galádom a A. Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky. Vyznamenaný Medailou Za zásluhy in memoriam (2003).
1.2. Charakteristika diela
Dielo Lasica Satinský a vy je rozdelené do dvoch častí.
Prvá časť je dialóg o rôznych životných situáciách Medzi Satinským a Lasicom. Je rozdelená, na dve dejstvá. Pred začatím každého dejstva, no aj počas rozhovoru vyjde na scénu Zora Kolinská a zarecituje Báseň od Tomáša Janovica. Prvé dejstvo má tri výstupy, druhé dejstvo má dva výstupy. Druhá časť tohoto diela Opisuje Hamleta v prevedeni Lasicu a Satinského. Lasica ,Satinsky a vi je humorné dielo, ktoré je písané ako rozhovor medzi dvoma postavami, ktoré rozoberajú obyčajné veci. Dôležité je pochopiť tú iróniu u autorou, vďaka ktorej je to dielo humorné.
1.3. Obsah
Dielo sa odohráva na divadelnej scéne. Najprv príde na javisko Zora Kolínská a pozdraví divákov a taktiež predstaví qarteto. Qarteto začalo hrať, no v zapätí prestalo. Nastala indispozícia Júliusa Satinského, ktorému sa začalo čkať. Zora Kolinská sa ospravedlní. Začnú hrať od znova, no nejde to. Milan Lasica sa ozve, že takto nemôže hrať. Podíde k panej a začne jej hrať do uška „prší, prší “,no dal tam iný text. Satinský sa ospravedlní za svoje čkanie. Tak začína medzi nimi dvoma dialóg.
Dialóg začal tým že si musia dávať pred publikom pozor ako sa tvária. Lasica povie, že podľa tváre dokáže zistiť aj meno človeka. Vyskúšajú to na jednej panej, no nepodarilo sa im to. Tak sa začali baviť o tom, ktorý z nich je chudák. Potom o ich rodičoch cez umelcov, až k tomu že pán Lasica vyzerá ako mechanik. Došli k tomu, že Milan Lasica sa dokáže tváriť tak ako chce. Začali rozoberať ich detstvo. Tak ich prerušila Zora Kolinská a začalo sa hrať. Zora Kolinská ešte raz privítala, pozdravila obecenstvo. Začala recitovať báseň od Tomáša Janovica. Vošiel na scénu Satinský a povedal Lasicovi, že si vzadu skúšal pretvarovanie. Dohodli sa na pokuse, že Lasica dá Satinskému za ucho a, že kto sa ako bude tváriť. Neskôr kopne Lasica Satinského do zatku. Začali sa rozprávať o živote a Satinský závidí Lasicovi život, no Lasica zasa ľutuje život Satinského. Aj keď správne by to malo byt naopak. Po rozhovore začnú spievať. Príde na scénu Zora Kolinská a povie Báseň o láske. Spoza bielej opony vyjde Július Satinský s náušnicami. Začne vítať hostí a privíta aj Lasicu. Ten príde a spieva. Opona sa zavrie a hostia majú prestávku. Po prestávke vyjde opäť Zora Kolinská a začne báseň vetou „ ako vieme všetky cesty odjakživa vedú do Ríma...“ Satinský privádza na javisko Lasicu. Začnú sa rozprávať o tom ako Lasica po prečítaní novín sa nevrátil domov a žil na ulici. Neskôr sa začnú baviť o zamestnaní. Vlastne kde Satinský pracuje. Zistili, že je inšpektor. Tak otázku o zamestnaný dal aj Satinský Lasicovi. Tak začali rozhovor tak, akoby Satinský niečo od Lasicu chcel zistiť. Akoby ho vypočúval. Prešli tému kino, divadlo a zastavili sa pri hre s názvom Piková dáma. Keď dokončili „vypočúvanie“, ktoré aj tak nikam neviedlo, začali sa rozprávať o Shakespearovi. Vyšla Zora Kolinská a začala rozprávať ďalšiu báseň ,no už v novom kostýme.
V tretej časti s názvom Hamlet, Satinský a Lasica Začali hrať Hamleta vo svojom prevedení. No skoro všetko v tej hre je prekrútené, pomýlené, či až vymyslené v porovnaní s pravým Hamletom. No je to, ako všetko v tejto knižke uhrané do Komédie. Po skončení Hamleta sa herci opäť dostanú k pretvarovaniu. No s tým že Satinský sa to naučil. Lasica zakončil predstavenie týmito slovami : „ Divadlo- to je jedine miesto kde to pretvarovanie ma aký taký zmysel. Tak vyjde Zora Kolinská a naposledy. Rozlúči sa z divákmi .Herci a muzikanti sa klaňajú, obecenstvo tlieska a potom odchádzajú domou .
1.4. Jazyk
Dielo sa zakladá na dialógoch medzi postavami, je použitý bežný, každodenný, hovoroví jazyk. Preto repliky postáv obsahujú bežné, hovorové slová. Keďže toto dielo je písane ako rozhovor, v ktorom herci rozprávajú o všetkom možnom tak autori nechávajú na čitateľovi aby si spravil vlastný názor na všetko. Rozhovory sú písane tučným písmom. Nepodstatne veci alebo opísanie diania na pódiu sú písane normálnym písmom. V diele sa nachádza Zopár Básní od Tomáša Janovica, ktoré recitovala Zora Kolinská.
Záver
Na záver by som chcel podotknúť, že kniha Satinský Lasica a Vy sa mi zapáčila vďaka svojmu humoru. Myslím si, že aj to bolo jej hlavnou úlohou. Či už ako divadelná inscenácia alebo toto spracovanie v knihe. Niektoré témy, čo tam rozoberali boli zaujímavé a poučné. Páčilo sa mi s akých stránok sa dá pozerať na životný štýl či samý život. Som rád, že som si mohol tú knihu prečítať.
Ladislav
Mňačko -
Ako chutí moc
Literárny druh: epika
Literárny žáner: román
Literárne obdobie: Slovenská próza po roku 1945
Téma: autor odhaľuje podstatu totalitného systému, jeho absurditu, kritizuje pokryteckú spoločnosť; v popredí je analýza života človeka, kt. nekontrolovateľná moc postupne rozkladá mravne, ľudsky a politicky.
Idea: „Moc nie je ani dobrá ani zlá. Moc sa môže stať dobrom i zlom, záleží na tom, kto ju používa.“
Miesto a čas deja: ČSR, 50.roky
- nadčasové dielo, o zmysle života
- rozprávač- autor, ktorý nie je vševediaci, niekedy sa stotožňuje s postavami
Hlavné postavy:
Frank - banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí
Paulína - jeho žena, ktorú zanedbával
mŕtvy šéf kabinetu - 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel) I charakterovo, postupne sa odcudzil
Margita - 1. žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite
vdova - 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti
Galovič - jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu
Muklík - prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru
prof. Fonda - Frankov známy
Judita - partizánska žena
Licka - žena v bare, Frankova známa
Dej: Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný „Mŕtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál.
Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia - moč v krvi) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom.
JOZEF
CÍGER HRONSKÝ
Jozef Mak – román (typický sociálno – psychologický)
Hlavné postavy – Jozef Mak – človek milión, priezvisko je symbolické – takých ako je on je na svete veľa
- Jano Mak – nevlastný brat Jozefa, starší a nemá rád Jozefa, robieva mu zle
- Jula Petrisková – manželka Joža, má ochrnutú ľavú ruku, trápi sa pre Joža
- Maruša – Jožova frajerka a Janova manželka, najexpresionistickejšia postava, zažíva najväčšiu zmenu – od krásnej mladej ženy na škaredú alkoholičku
Dej:
Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého na svete nečaká nik a nik ho spomínať nebude, keď sa so života vytratí. Narodí sa Jozef. Je nemanželské dieťa, to znamená, že bude mať ťažký život. Prichádza k nemu biela postava a daruje mu nemé ústa – nebude vedieť povedať, čo cíti a ukrižované ruky – symbol utrpenia.
Brat Jozefa sa volá Jano. Ten Jozefa nemal rád, lebo sa musel o neho starať. Jano i keď Jozefa zbil, Jozef ho mal aj tak rád. Jozef rád počúval príbehy o strigách. Jano chodieval pracovať do hory. Jozef dostal šancu ísť pracovať. Jožo mal rád svoju krstnú, Hanu Melošovú. Jedného dňa Makovi vyhorel dom. O jeho matku sa ujala krstná. Cez jeseň prichýlila aj Jana, ktorému sa nechcel stavať dom. Jozef mal rád Marušu. Chlapi s ktorými Jozef pracoval vyprávali rôzne príhody. Raz aj Jozef musel rozprávať, síce nechcel. Na druhý deň si poranil členok a obával sa, že sa nedostane domov, ale nakoniec tam docupkal.
Krstná mať mu zomrela a on sa jej rozhodol spraviť truhlu. I tak spravil. Potom dostal nápad, že postaví dom. Truhlu, ktorú spravil bola však malá. Vracia sa späť do roboty. Kým mal poranený členok musel variť, ale to mu vytrvalo aj keď sa vyliečil. Stal sa sluhom. Jozef sníval o tom ako postaví dom. Prezradil Bialošovi svoj plán s domom. Cez víkend nešiel Jozef domov a keď šiel po vodu stretol Marušu. Tá mu daruje novú košeľu. V nedeľu príde Bialoš a spolu popíjajú. Na ďalší deň Bialoša zavalí strom a on zomrie.Bialoš bol jeho otec. Jožo ide za matkou. Jeho krstný je k nemu výnimočne dobrý. Mama Jozefa vyháňa preč. On odíde.
Jožo stavia dom, už len strecha chýba, ale ho povolali na vojnu, až do Viedne. Posiela list mame. S prácou je spokojný. Bol aj v Ostrihome, pomáhať plte rozbíjať. Jozef Mak prišiel do Brezna. Cestou stretol hudobníka Imra. Ten mu povie, že Maruša sa vydala za Jana.
Jozef Mak sa vráti domov. Na dvore je zničená Maruša a spiace dieťa. Jedno dieťa im zomrelo. Nakoľko dom, ktorý postavil Jozef je na Janovom pozemku musia sa oň rozdeliť. Polovica je Janova a druhá Jozefova. Dohodnú sa , že pôjdu robiť drevorubačov. Potom idú spolu do krčmy. Jano nechce odísť, pokiaľ nepríde pre neho Maruša. Nadáva na ňu. Jozef ju ochraňuje. Pobijú sa. Keď sa Jozef preberie je doma vedľa Maruši. Jana chlapi ešte nedoviedli.
Na druhý deň idú spolu rúbať. Jano stále hovorí o Maruši a Jozefovi sa to nepáči a rozhodne sa ísť robiť ku Červíkom – to sú ľudia, ktorí pri Hrone rozkopávali zem. Tam sa mu nepáčilo. Po čase ide domov. Na dvore je Jula , ktorá sa stará o Marušine dieťa. Maruša je v dome, zbadá ju ležať na zemi a cíti z nej pálenku. Jozef sa rozhodne, že si vezme za ženu Julu. Jej sestry to nechcú dovoliť a vyhrážajú sa jej bitkou. Ale ona ide aj napriek tomu za ním. Vezmú sa a žijú v dome u Maka. V zime je im ťažko. Peniaze má len Jozef. Káže Jule ich schovať, ale aj tak im zmiznú. Jozef podozrieva Jana. Nakoniec mu ich vráti Maruša. Druhá zima bola ešte tažšia. Jano drevo nerúbal a Jozefa povolali do kasárni.
Tam je obvinený so sarže. Po pol roku ide na súd a je prepustený na slobodu. Cestou domov stretne Julu s dieťaťom. Spoločne sa vracajú domov. Tam ich čaká chorý Jano a stále sa modliaci Aduš. Snaží sa modlitbami vyliečiť Jana. Na návštevu príde Hiriačok a chcú zohnať Jožovi robotu. Treba ísť opraviť podmostiny k Malošom. Maruša má zase vypité. Chalani hodili do domu kameň. Chytili Joťka Hiriačka, ktorý sa kameňom bil po hrudi. Maruša ho upokojovala a ostatní sa čudovali. Dokonca aj Aduš zmizol a truhličku nechal u Maka. Maruša sa chce vrátiť do otcovského domu, kým Jano dohaduje sebe a svojím kamarátom prácu v Amerike – stavba železnice.
Zomrel farár. Problém je zo školou, nakoľko nemá kto bojovať za obecnú školu. Jozef sa rozpráva so starým Melošom o stave dediny. Maruša sa pritúli k Jozefovi a dá mu najavo svoju lásku k nemu. Raz sa stretne Jozef s Marušou v stajni a zbadá ich Hiriačok. Smeje sa a odíde. Neskôr sa vráti a spolu s Jozefom vyhádžu podmostnice. Prišli Vianoce. Jula sa vyplakala a nadobudla nových síl. Malý Jozef robil prvé kroky. Jozef Julu zbil, lebo išla k Maruši po radu. Jula mu povedala, že ak on chce, ona odíde a že ona sa o syna dobre postará. On jej ale povedal, že on Marušu nechce, lebo je prekliatá.
Raz sa Jožo stretne s Hiriačkom. Ten mu povie, čo mu raz Maruša povedala. Vraj ona sa vydá za Jozefa a on si zoberie za ženu Julu. Jedného dňa príde Maruša do Makovho domu. Jožo ju chce vyhodiť, ale Jula ju príjme. Maruša chce ísť zvárať, ale Jule sa zdá byť pripitá. Jula ide so synom pozrieť Maru, ale tá nie je doma. Cestou stretne Evu a zbadajú Marušu. Zvárka bola plná vody a Maruša mala v nej ponorenú hlavu. Utopila sa. Mak ju vytiahol z vody. Mak pracuje a potom jedného dňa príde za ním Baniar, ktorý mu chce odpredať polovicu chalupy, ktorú mu Jano predal. Jozefa to nahnevá, ale nakoniec si ju kúpi. Raz cestou stretne Jana Maka, ktorý chodí po svete s Adušovov truhličkou. Jula zomiera pri pôrode druhého dieťaťa. Jula zomrela vo štvrtok.
Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.
Ivan
Bukovčan - Kým kohút nezaspieva
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: divadelná hra
Literárne obdobie: Slovenská dráma po roku 1945
Kompozícia: hra sa delí na dve dejstvá: 1. dejstvo má osem výstupov a 2. dejstvo päť výstupov
Téma: problematika stroskotávania ideálov.
Idea: "Proti násiliu má človek iba jednu šancu . . . ostať človekom . . . nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť . . . A svoju ľudskú tvár."
Miesto a čas deja: v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944.
- celá divadelná hra je založená na existencializme, skúma ľudské bytie, túžbu po ľudskom bytí a správanie sa človeka v hraničnej životnej situácií
Hl. postavy: Ondrej- študent
Terežčák- bývalý horár
Babjaková- babica
Šusták- zverolekár
Uhrík- holič
Tulák
Tomko- učiteľ
Pani Lekárniková
Marika Mondoková- prostitútka
Fischl- obchodník
Dej:V tejto hre sa autor vracia do obdobia po potlačení Slovenského národného povstania. Celá hra sa odohráva v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944.
Pred domom obchodníka s drevom, Fischla, niekto zabije nemeckého vojaka, ktorý je osobnou strážou Fischlovho hosťa- nemeckého dôstojníka, majora von Lucasa. Ten ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk: jeden k desiatim a dá zaistiť prvých desiatich ľudí, ktorí budú na ulici po siedmej hodine. Zozbieraní rukojemníci spočiatku nevedia, prečo ich zaistili a utešujú sa tým, že je to len kvôli tej siedmej hodine, aj keď Terezčáka zaistili tesne pred siedmou. Keď privedú ako desiatu prostitútku Mariku, povie im o vražde. Vtedy začnú tušiť, o čo ide.
Autor takto postavil hrdinov do ohrozenia, pozorujúc, ako sa zachovajú. Medzitým do pivnice príde Fischl, ktorý ich oboznámi so situáciou. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení, ak nie, všetkých obesia. Sľubuje, že im pomôže a bude prosiť majora o miernejšie riešenie tohto prípadu. Po druhej Fischlovej návšteve sa dozvedia, že vojak, ktorý bol zabitý, bol načisto opitý, čím sa úplne zmenila ich situácia. Keďže opitý vojak je nedisciplinovaný vojak, major začal pochybovať, či je správne, aby zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí, keďže vojak týmto ohrozil bezpečnosť svojho veliteľa. Preto sa rozhodol potrestať iba jedného z nich. Rozhodnutie necháva na nich samých.
Neskôr im Fischl donesie kľúč od pivnice pre toho jedného, ktorý má po vypršaní lehoty vyjsť von a utekať. Bude zastrelený na úteku. Žiadne vypočúvanie, verejná poprava. Krajne napätá situácia, ktorá vznikla umožňuje porovnávanie ľudí a ich morálnych kvalít. Postavy musia voliť medzi smrťou a životom, vykúpeným jednou obeťou spomedzi nich. Takýto krízový stav dokonale preverí charaktery. Pod hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne. Autor z nich postupne strháva masky a odhaľuje morálne trosky. Nie všetci, čo v normálnom živote stoja sociálne či inak nad ostatnými, sa v tejto situácii ukážu v dobrom svetle. Zverolekár Šustek a Pani lekárniková sa cynicky stavajú k osudu ostatných, len aby vyviazli so zdravou kožou. Zato Tulák, učiteľ Tomko, študent Ondrej, ba ja prostitútka Marika nájdu v sebe dosť síl, aby si zachovali ľudskú česť. Nikomu sa nechce umierať, ale slabšie charaktery podľahnú hystérii a strácajú svoju ľudskú tvár. Najvyšinutejší je holič Uhrík, ktorý napokon v afekte zavraždí Tuláka. Nervy ničiace pohľady a slová ostatných, hrôza a výčitky z tohto činu ho v závere vedú k sebaobetovaniu. Aj keď ho Tomko volá späť, Uhrík s kľúčom odchádza.
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: divadelná hra
Literárne obdobie: Slovenská dráma po roku 1945
Kompozícia: hra sa delí na dve dejstvá: 1. dejstvo má osem výstupov a 2. dejstvo päť výstupov
Téma: problematika stroskotávania ideálov.
Idea: "Proti násiliu má človek iba jednu šancu . . . ostať človekom . . . nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť . . . A svoju ľudskú tvár."
Miesto a čas deja: v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944.
- celá divadelná hra je založená na existencializme, skúma ľudské bytie, túžbu po ľudskom bytí a správanie sa človeka v hraničnej životnej situácií
Hl. postavy: Ondrej- študent
Terežčák- bývalý horár
Babjaková- babica
Šusták- zverolekár
Uhrík- holič
Tulák
Tomko- učiteľ
Pani Lekárniková
Marika Mondoková- prostitútka
Fischl- obchodník
Dej:V tejto hre sa autor vracia do obdobia po potlačení Slovenského národného povstania. Celá hra sa odohráva v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944.
Pred domom obchodníka s drevom, Fischla, niekto zabije nemeckého vojaka, ktorý je osobnou strážou Fischlovho hosťa- nemeckého dôstojníka, majora von Lucasa. Ten ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk: jeden k desiatim a dá zaistiť prvých desiatich ľudí, ktorí budú na ulici po siedmej hodine. Zozbieraní rukojemníci spočiatku nevedia, prečo ich zaistili a utešujú sa tým, že je to len kvôli tej siedmej hodine, aj keď Terezčáka zaistili tesne pred siedmou. Keď privedú ako desiatu prostitútku Mariku, povie im o vražde. Vtedy začnú tušiť, o čo ide.
Autor takto postavil hrdinov do ohrozenia, pozorujúc, ako sa zachovajú. Medzitým do pivnice príde Fischl, ktorý ich oboznámi so situáciou. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení, ak nie, všetkých obesia. Sľubuje, že im pomôže a bude prosiť majora o miernejšie riešenie tohto prípadu. Po druhej Fischlovej návšteve sa dozvedia, že vojak, ktorý bol zabitý, bol načisto opitý, čím sa úplne zmenila ich situácia. Keďže opitý vojak je nedisciplinovaný vojak, major začal pochybovať, či je správne, aby zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí, keďže vojak týmto ohrozil bezpečnosť svojho veliteľa. Preto sa rozhodol potrestať iba jedného z nich. Rozhodnutie necháva na nich samých.
Neskôr im Fischl donesie kľúč od pivnice pre toho jedného, ktorý má po vypršaní lehoty vyjsť von a utekať. Bude zastrelený na úteku. Žiadne vypočúvanie, verejná poprava. Krajne napätá situácia, ktorá vznikla umožňuje porovnávanie ľudí a ich morálnych kvalít. Postavy musia voliť medzi smrťou a životom, vykúpeným jednou obeťou spomedzi nich. Takýto krízový stav dokonale preverí charaktery. Pod hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne. Autor z nich postupne strháva masky a odhaľuje morálne trosky. Nie všetci, čo v normálnom živote stoja sociálne či inak nad ostatnými, sa v tejto situácii ukážu v dobrom svetle. Zverolekár Šustek a Pani lekárniková sa cynicky stavajú k osudu ostatných, len aby vyviazli so zdravou kožou. Zato Tulák, učiteľ Tomko, študent Ondrej, ba ja prostitútka Marika nájdu v sebe dosť síl, aby si zachovali ľudskú česť. Nikomu sa nechce umierať, ale slabšie charaktery podľahnú hystérii a strácajú svoju ľudskú tvár. Najvyšinutejší je holič Uhrík, ktorý napokon v afekte zavraždí Tuláka. Nervy ničiace pohľady a slová ostatných, hrôza a výčitky z tohto činu ho v závere vedú k sebaobetovaniu. Aj keď ho Tomko volá späť, Uhrík s kľúčom odchádza.
Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia
kompozícia – skladá sa z 12 kapitol označených číslami a
epilógu
- dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú lásku pre hrdinský rozprávku.“ John Conrad, Lord Jim
- postavy – Drak (Martin Lepiš Madlušovie – Čierny Macek), Eva Hajnáková, Šimon Jarjabek (Evin manžel), dedinčania
- dej: Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná so synom od Draka, spomína si na to, ako Draka ľúbila, ako ho dedinčania nemali radi, ako ušiel a nerozlúčil sa. Šimon prichádza z krčmy domov a oznamuje Eve novinu: „Drak sa vracia.“ Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zohnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar. Drak sa vrátil preto, lebo si chcel získať dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil. Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí, no predsa mu neverí a myslí si, že chce dobytok predať Poliakom. Šimon zbehne do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Drak dovedie dobytok do dediny, Šimon sa cíti zahanbene, prizná sa Drakovi a Drak mu odpúšťa. Spolu s Drkaom prichádza do dediny aj mladá žena Zoška.
V epilógu stará mama Eva rozpráva vnúčikovi celý príbeh a prizná sa mu, že keď videla po boku Draka inú ženu, pochopila, že Drak ju nechcel, a že mala čakať nie na Draka, ale na svojho chápavého muža Šimona. Eva a Šimon žili šťastne až kým nepomreli.
Drak – typická naturistická postava; starý hrnčiar Madluš ho našiel na ceste, vychoval ho, vyučil ho a stal sa z neho šikovný hrnčiar; Madluš s ním nechodil do dediny, ľudia sa o ňom dozvedeli až keď bo, väčší; Madluš zomrie za nevyjasnených okolností a dedina začne obviňovať Draka; nenávidia ho, správajú sa nepriateľsky, všetko zlé, čo sa stane pripisujú Drakovi; dedinčania ho aj zbijú a vtedy stretáva Evu, ktorá za ním chodí do jeho chalupy, ošetruje ho, zaľúbi sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť – akoby jej počaroval; po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona
- Drak je uzavretý samotár, silná individualita, hrdý, výnimočný, odvážny, priamy a preto aj osamelý; je to postava plná tajomnosti, stále sa hovorí o ňom; je to kontrastná postava (navonok drsný, vo vnútri citlivý človek, ktorý sa snaží pomáhať iným); je symbol Prometeovskej snahy pomáhať a slúžiť iným, túži sa vrátiť do dediny a opäť získať česť, lásku a dôveru dediny
Eva – typická expresionistická postava – mlčanlivá, nevie vypovedať o tom, čo ju ťaží; hoci je vydatá, stále čaká na Draka, akoby jej počaroval; je bezmocná voči vplyvu Draka, hoci jej nič nesľuboval; keď Draka uvidí s inou ženou, prežije sklamanie a prvý krát vidí svoj vzťah k Drakovi pravdivo; zahanbí sa a rozplače sa na Šimonovom ramene a počarovanie prestáva pôsobiť
Šimon Jarjabek – vzal si Evu, aj keď ju dedina vyhlásila za prespanku; ťažko nesie jej chladnosť, miluje ju, ale nevie jej to povedať, obáva sa, že ho Eva opustí; neteší ho, že si ho dedina vybrala za pomstiteľa, nemal Draka prečo nenávidieť, mal niekoľkokrát príležitosť Draka v hore zabiť, no neurobí to, lebo zistí, že Drak je citlivý a dobrý človek
- prostredie - dedina, hory (Horný Liptov), čas nie je určrný
- konflikty: Drak – dedina; Drak - Šimon
- kompozičný postup – od tajomnosti k vyjasneniu
- príroda je priamy účastník deja, keď sa má niečo stať vždy v súvislosti s Drakom; autor vsúva lyrické pasáže
- využíva zložitý kompozičný postup – príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona
- osoba rozprávača sa mení – najprv je rozprávač v 1. osobe sg., neskôr pribral čitateľa alebo postavu a je v 1. osobe pl.
- využíva všetky básnické prostriedky, častá je zvukomaľba; veta je krátka, rytmická, jazyk ľudový
- hlavné myšlienky – oslava základných hodnôt života, lásky, cti, svedomitosti spravodlivosti v duchu etiky ľudovej rozprávky; autor poukazuje na to, aké ťažké je získať späť stratenú česť, dôveru a lásku ľudí.
- dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú lásku pre hrdinský rozprávku.“ John Conrad, Lord Jim
- postavy – Drak (Martin Lepiš Madlušovie – Čierny Macek), Eva Hajnáková, Šimon Jarjabek (Evin manžel), dedinčania
- dej: Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná so synom od Draka, spomína si na to, ako Draka ľúbila, ako ho dedinčania nemali radi, ako ušiel a nerozlúčil sa. Šimon prichádza z krčmy domov a oznamuje Eve novinu: „Drak sa vracia.“ Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zohnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar. Drak sa vrátil preto, lebo si chcel získať dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil. Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí, no predsa mu neverí a myslí si, že chce dobytok predať Poliakom. Šimon zbehne do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Drak dovedie dobytok do dediny, Šimon sa cíti zahanbene, prizná sa Drakovi a Drak mu odpúšťa. Spolu s Drkaom prichádza do dediny aj mladá žena Zoška.
V epilógu stará mama Eva rozpráva vnúčikovi celý príbeh a prizná sa mu, že keď videla po boku Draka inú ženu, pochopila, že Drak ju nechcel, a že mala čakať nie na Draka, ale na svojho chápavého muža Šimona. Eva a Šimon žili šťastne až kým nepomreli.
Drak – typická naturistická postava; starý hrnčiar Madluš ho našiel na ceste, vychoval ho, vyučil ho a stal sa z neho šikovný hrnčiar; Madluš s ním nechodil do dediny, ľudia sa o ňom dozvedeli až keď bo, väčší; Madluš zomrie za nevyjasnených okolností a dedina začne obviňovať Draka; nenávidia ho, správajú sa nepriateľsky, všetko zlé, čo sa stane pripisujú Drakovi; dedinčania ho aj zbijú a vtedy stretáva Evu, ktorá za ním chodí do jeho chalupy, ošetruje ho, zaľúbi sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť – akoby jej počaroval; po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona
- Drak je uzavretý samotár, silná individualita, hrdý, výnimočný, odvážny, priamy a preto aj osamelý; je to postava plná tajomnosti, stále sa hovorí o ňom; je to kontrastná postava (navonok drsný, vo vnútri citlivý človek, ktorý sa snaží pomáhať iným); je symbol Prometeovskej snahy pomáhať a slúžiť iným, túži sa vrátiť do dediny a opäť získať česť, lásku a dôveru dediny
Eva – typická expresionistická postava – mlčanlivá, nevie vypovedať o tom, čo ju ťaží; hoci je vydatá, stále čaká na Draka, akoby jej počaroval; je bezmocná voči vplyvu Draka, hoci jej nič nesľuboval; keď Draka uvidí s inou ženou, prežije sklamanie a prvý krát vidí svoj vzťah k Drakovi pravdivo; zahanbí sa a rozplače sa na Šimonovom ramene a počarovanie prestáva pôsobiť
Šimon Jarjabek – vzal si Evu, aj keď ju dedina vyhlásila za prespanku; ťažko nesie jej chladnosť, miluje ju, ale nevie jej to povedať, obáva sa, že ho Eva opustí; neteší ho, že si ho dedina vybrala za pomstiteľa, nemal Draka prečo nenávidieť, mal niekoľkokrát príležitosť Draka v hore zabiť, no neurobí to, lebo zistí, že Drak je citlivý a dobrý človek
- prostredie - dedina, hory (Horný Liptov), čas nie je určrný
- konflikty: Drak – dedina; Drak - Šimon
- kompozičný postup – od tajomnosti k vyjasneniu
- príroda je priamy účastník deja, keď sa má niečo stať vždy v súvislosti s Drakom; autor vsúva lyrické pasáže
- využíva zložitý kompozičný postup – príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona
- osoba rozprávača sa mení – najprv je rozprávač v 1. osobe sg., neskôr pribral čitateľa alebo postavu a je v 1. osobe pl.
- využíva všetky básnické prostriedky, častá je zvukomaľba; veta je krátka, rytmická, jazyk ľudový
- hlavné myšlienky – oslava základných hodnôt života, lásky, cti, svedomitosti spravodlivosti v duchu etiky ľudovej rozprávky; autor poukazuje na to, aké ťažké je získať späť stratenú česť, dôveru a lásku ľudí.
Alfonz Bednár – Kolíska
Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela
Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch
Kompozícia: retrospektívna
Jazyk: jednoduchý hovorový + francúzske a nemecké výrazy (Herr, Obmann, Oberscharführer, Oberleutnant)
Postavy:
Zita Černeková (rodená Furková) – pekná, mladá, chudobná žena
- manželka Miša Černeka, s ktorým má syna
Mišo Černek – starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny
Jozef Majerský – nespravodlivý, lakomý, vypočítavý.Keď Zita s matkou pracovali na jeho statku v Čechách, zaľúbil sa do Zity, čakala s ním aj dieťa, o ktoré však prišla, nakoniec sa dozvedela, že Majerký má už ženu a dieťa, matka jej zakázala stretať sa s ním, Majerský ju opúšťa
Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho
nemeckí vojaci – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali
Dej:
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali... Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni.
Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije...
Idea – človek sa má v každej situácii zachovať čestne a spravodlivo (podľa svojho svedomia)
Literárny žáner: novela
Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch
Kompozícia: retrospektívna
Jazyk: jednoduchý hovorový + francúzske a nemecké výrazy (Herr, Obmann, Oberscharführer, Oberleutnant)
Postavy:
Zita Černeková (rodená Furková) – pekná, mladá, chudobná žena
- manželka Miša Černeka, s ktorým má syna
Mišo Černek – starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny
Jozef Majerský – nespravodlivý, lakomý, vypočítavý.Keď Zita s matkou pracovali na jeho statku v Čechách, zaľúbil sa do Zity, čakala s ním aj dieťa, o ktoré však prišla, nakoniec sa dozvedela, že Majerký má už ženu a dieťa, matka jej zakázala stretať sa s ním, Majerský ju opúšťa
Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho
nemeckí vojaci – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali
Dej:
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali... Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni.
Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije...
Idea – človek sa má v každej situácii zachovať čestne a spravodlivo (podľa svojho svedomia)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára